Ja a Peru, môj krátky príbeh (3. zo 4. častí)

Autor: Martin Karvaš | 2.1.2015 o 12:27 | (upravené 2.1.2015 o 12:36) Karma článku: 6,25 | Prečítané:  913x

V poradí už tretí diel, ktorý má skôr charakter fotoblogu. Samozrejme je v ňom zahrnutý aj môj príbeh so skúsenosťami a poznatkami, ktoré som nadobudol. Takže poďme spolu poznávať ďalšie hodnotné miesta Peru.  

8. Oáza Huacachina

Nikdy predtým som nebol v púšti, nie to ešte v oáze a navyše vždy keď som počul slovo "oáza" vybavil sa mi Egypt. Ten je síce o dosť bližšie ako Peru, no ešte som tam nebol. Môj prvý dojem z Huacachiny bol však úžasný. Zrazu sa pred nami objavili obrovské hradby dún, v ktorých bol tento klenot. V strede jazierko s člnkujúcimi sa ľuďmi, okolo palmy a po bokoch domy a reštaurácie. Zašli sme teda na dobré jedlo a pár pív a len si tak pri rozprávaní vychutnávali tu pohodu a pokoj. Poobede sme mali na pláne sandboarding a terénne buginy. Skupinku asi 10 ľudí nás vyviezli na terénnej bugine do púšte, kde sa šoférovi veľmi úspešne darilo dvíhať nám dávky adrenalínu pri šialenej jazde po dunách. Bohužiaľ som pri tejto jazde prišiel aj o moju obľúbenú šiltovku. Ešte že som mal pri sebe svoj fotoaparát, takže som si tento moment dokázal aj nahrať. Šiltovku teda už nemám, ale aspoň mám vtipnú spomienku na to, ako som o ňu prišiel :) Od sandboardingu som však očakával  viac. Po šialenej jazde každý dostal svoju dosku a nechali nás spustiť na bruchu asi 3x. Avšak nie každý deň si človek jazdí po púšti a surfuje miesto internetu po piesočných dunách...aj keď len na bruchu.

9. Nazca

Aj keď som predtým o Peru toho veľa nevedel, vždy sa mi vybavili dve základné veci: Machu Picchu a Nazca Lines, teda veľké obrazce na zemi, ktoré je vidieť len z vtáčej perspektívy vytvorené dávno predtým ako sa človek dokázal vzniesť k oblohe. Ešte v kempe som si cez internet zarezervoval polhodinový let, aby som si tak splnil svoj sen. V lietadle nás rozmiestnili podľa váhy. Jeden z pilotov nám celý let ukazoval kde sa máme pozerať. Ak sa však rozhodnete vidieť tieto obrazce, odporúčam vám, aby ste tam určite nešili s tým, že hneď ako vzlietnete budete vidieť všade obrazce  a že budú jasné ako na fotkách na internete. Tieto obrazce sa totiž nachádzajú na obrovskom priestranstve a aj napriek tomu, že sú pomerne veľké musíte vedieť kde sa presne pozerať aby ste ich videli. Niektoré je vidieť zreteľnejšie a pri iných je to o dosť náročnejšie. Neočakávajte teda vyretušované fotky na zemi, aby ste sa nesklamali. Mňa tento zážitok rozhodne nesklamal, no tiež mi poupravil moje predstavy a očakávania.

 

 

10. Cahuachi, Chauchilla, kto sa v tom vyzná?

Neskôr poobede sme si v miestnej cestovke v Nazce zakúpili výlet na pyramídy Cahuachi(Kauači). Do hodiny nás autom vyzdvihol náš sprievodca Fernando. Cestou tam som s ním viedol príjemnú konverzáciu o našich kultúrach. Nazca sa nám stále vzďaľovala a z roviny začali vystupovať obrovské kopce. Tešil som sa kedy už uvidím očakávané pyramídy a neustále som kládol Fernandovi otázky ohľadom nich. Jeho odpovede boli však čoraz neistejšie. Dorazili sme teda na miesto. Okolo nás boli samé kopce, no po pyramídach ani stopy. Ja som však stále akoby očakával, že asi vyrastú priamo pred nami zo zeme. Fernando však zahlásil, že sme na cintoríne Chauchilla(Čaučija) a začal svoj výklad. A vtedy mi došlo, prečo sa tváril tak zmätene pri otázkach o pyramídach. V cestovke sa nám poplietli názvy a tak sme boli na miesto pyramíd Cahuachi na cintoríne Chauchilla. V súvislosti s touto situáciou mi napadá známy vtip o stavbároch, ktorý mali postaviť komín, otočili však zle plán a tak vykopali studňu :) Keďže sa dá v Peru pri všetkom vyjednávať a Fernando bol veľmi ochotný, tak sme s ním za rozumnú cenu zjednali, aby nás vzal aj k spomínaným pyramídam.

11. Kláštor Santa Catalina

Po bohatom dni na poznávanie v Nazce sme celú noc strávili v autobuse, ktorý nás po 8 hodinách cesty na juhovýchod dopravil do Arequipy. Bohužiaľ sme mali na Arequipu  len 1 deň, takže sme nemohli okúsiť čaro kaňonu Colca a sopky El Misti dominantne týčiacej v pozadí mesta. Prebrázdili sme teda mesto a ja som sa rozhodol, že navštívim aj kláštor Santa Catalina, o ktorom som sa dočítal, že je skutočne pôsobivý. Jeho farebnosť ma skutočne dostala. Sýta modrá a červená farba a nádherné záhrady z neho robili skutočne živé miesto. V Arequipe sa však naše cesty s Matúšom rozdelili, on sa musel vrátiť učiť do školy a ja som tak sám pokračoval na sever do turisticky rušeného Cusca až k vysnívanému Machu Picchu.

 

 

Nabudúce nás čaká už posledný diel.Navštívime v ňom Cusco, ktoré má úplne inú atmosféru ako Lima a na záver samozrejme magické Machu Picchu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?