Ja a Peru, môj krátky príbeh (1. zo 4. častí)

Autor: Martin Karvaš | 20.12.2014 o 13:20 | (upravené 20.12.2014 o 13:46) Karma článku: 7,13 | Prečítané:  1174x

Mojím zámerom nebolo napísať odbornú štúdiu o danej krajine a kultúre. Vyfarbiť ju pozitívne, alebo negatívne. Je to len krátky príbeh plný skúseností a zážitkov mladého cestovateľa. Každá krajina má predsa svoje čaro a určité stereotypy kultúry, ktorými je charakteristická. No každý zažije ten svoj príbeh, ktorý ma vlastné špecifiká. Rád sa s vami podelím o ten môj...

Po dvoch mesiacoch strávených v detskom kempe v krásnej kanadskej prírode, kde som pracoval v kuchyni, som sa vybral na očakávaný trip. Tento trip som plánoval celé leto a vrazil do neho všetky zarobené peniaze. Keď som plný očakávania a nadšenia priletel do Limy, mal som už zabezpečené všetky letenky, autobusy a hostely  až po návrat domov. Aby to bolo všetko dokonalé, chýbala už len jedna drobnosť...muselo to všetko klapnúť.

1. Dolárový taxikár

Na medzinárodnom letisku Jorgeho Cháveza v Lime ma už čakal môj kamoš Matúš. Poznali sme sa z vysokej školy, boli sme aj spolubývajúcimi na internáte. Matúš bol v tom čase už vyše pol roka na stáži ako lektor anglického jazyka v Lime. On mi dal tohto peruánskeho chrobáka do hlavy. Jedného dňa som sa mu totiž rozhodol okomentovať fotku z výletu na ktorom bol, slovami: "No čo, kedy ťa prídem pozrieť?" a on mi na to odpovedal: "Kedykoľvek!" ... a to nemal vravieť :)

Matúš na letisku vybavil(zjednal) taxík za niekoľko soles(peruánske platidlo) do Kennedyho parku, kde som mal mať svoj hostel a neďaleko ktorého býval aj on. Taxikár vyzeral veľmi seriózne a strojene. Bol to príjemný starší pán v uhladenej rovnošate. Celú cestu sme sa s Matúšom rozprávali o našich zážitkoch z leta a o plánoch na najbližšie dni. Spomínaný taxikár nám cestou ukázal, kde sa môžeme veľmi dobre najesť. Napokon sme dorazili do nášho cieľa. Matúš vytiahol bankovku v hodnote niekoľkých desiatok soles a dal ju taxikárovi, ktorý s úsmevom poďakoval, no výdavok akosi neprichádzal. Matúš ho teda upozornil, že mu má ešte vydať. Jeho tvár sa však zmenila v prekvapenie. Odrazu sa tarifa zmenila zo soles na doláre. Potom nasledovala ostra výmena názorov, do ktorej sa zapojil aj neďaleko stojaci pán, ktorý sa pridal na našu stranu. Keď Matúš zistil, že taxikár vie aj anglicky, tak mu okrem španielčiny vynadal aj v angličtine. Také niečo sa mu totiž ešte nestalo. Toto bol teda môj prvý kontakt s Limou, ale keby som mal Peru hodnotiť, len podľa tohto subjektívneho incidentu, tak by som nezažil obrovské množstvo krásnych zážitkov a neobjavil aj čaro tejto kultúry.

 

2. Veľmi chutne a lacno

Na druhý deň ma Matúš vzal ochutnať nejaké peruánske špeciality. Peruánska kuchyňa je totiž veľmi rozmanitá a chutná, o čom som sa aj sám presvedčil. Aj preto tu, ako v jednej z mála krajín nedokázal v plnej miere preraziť McDonald, keďže sa v miestnych reštauráciách dokážete najesť lacnejšie a chutnejšie ako v McDonalde. Neprerazila tu ani Coca Cola, či Pepsi ako vo väčšine južnej Ameriky. Prečo by aj, veď Peruánec má predsa svoju Inca Kolu. Ochutnal som aj tradičný nápoj Pisco a Čiču, ktorej farba mi vôbec nenapovedala, že je z kukurice. Ale to je tak s Európanom, keď pozná len tú žltú kukuricu z poľa pri ceste. Obrovské množstvo odrôd zemiakov a ich spôsobov prípravy, to je tiež hrdosť peruánskej kuchyne. Ochutnal som aj skvelú surovú rybu cebiche(sebiče) a mäso z alpaky. Po lete v Kanade som teda konečne uspokojil gastronomické túžby po jedle z domova, ktoré sa mu vyrovnalo a musím uznať, že ho miestami aj predčilo. Stretol som sa tu aj s veľmi dobrým pivom, obľúbil som si Cusceňu. Navyše všetko bolo veľmi lacné. V Kanade sme si zvykli tiež dať pivo v podniku. Dve pivá (440ml) nás tam v prepočte vyšli 10 eur. V Paracase sme si za tú istú sumu dali 2x obed (vrátane predjedla) a 4x veľké pivá (680ml). Keď už z toho nášho Slovenska cestujete tak ďaleko, tak vám dobre padnú tieto ľudové ceny. To platí aj pri doprave a ubytovaní. Samozrejme aj tu nájdete vysokokomfortné  a luxusné služby za obrovské peniaze, ale ako nenáročný turista sa tu cítite ako "kráľ."

3. Integrovaná doprava: Čo to je?

Po skúsenosti s mestskou hromadnou dopravou v Lime som si uvedomil akú vyspelú MHD vlastne máme na Slovensku. Dvere sa vám otvárajú samé, dokonca si môžete sami štiknúť lístok. Autobusy vyzerajú moderne aj tie staré. Vo vnútri vám svietia nasledujúce zastávky a takmer každú zastávku dokážete aj identifikovať. Ako som sa dozvedel, tak v Lime vlastne ani žiadna integrovaná doprava nefungovala. Blížili sa však voľby a jej skúšobná prevádzka bežala len 3 týždne. To čo sa v Lime považuje za mestskú hromadnú dopravu sú drobné dodávky. Sú to akoby také dodavkové taxíky, ktoré zbierajú ľudí po ulici. Posádka pozostáva zo šoféra a chlapíka/ženy, ktorá za jazdy vykrikuje zastávky a potom pomáha ľuďom nastupovať, alebo vystupovať. Jazda stojí však len 1 sole (30centov). Z vnútra tieto dodávky vyzerajú, že boli už nespočetne veľa krát zvárané a opravované, ale stále fungujú. Pri nástupe som si samozrejme vždy buchol hlavu o rám dverí a stalo sa mi, že som vystupoval aj za jazdy. Celkovo je to neskutočný chaos, v ktorom zvádzajú veľký konkurenčný boj títo dodávkoví živnostníci. To  ako sa im darí zistíte podľa toho, akú veľkú a modernú dodávku majú, alebo dokonca až autobus. Aj napriek tomuto chaosu to má však jedinečnú atmosféru a keď vidíte ako v tom chaose na chvíľku zastane čas, keď za neustáleho trúbenia  dodávka čaká na starú pani s taškou. "Nahadzovač" jej vezme tašku, pomôže jej do vnútra a chaos pokračuje ďalej akoby nič. Trúbenie tam totiž nič neznamená. U nás keď trúbite, tak niečo je zrejme zle a ste celí bez seba. Tam je to permanentne zle a kolízia hrozí každú chvíľu, takže je to už len akýsi spôsob komunikácie z ktorej si nikto nič nerobí.  

Pokračovať budem v ďalšej časti, kde už bude aj viac obrazového materiálu :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?