Prečo som sa zúčastnil protestu proti Gorile

Autor: Martin Karvaš | 5.2.2012 o 16:06 | (upravené 5.2.2012 o 16:57) Karma článku: 9,25 | Prečítané:  984x

Za posledný týždeň sa na Slovensku udialo niekoľko vecí, ktoré sa v týchto končinách neudiali už veľmi dlho. V priebehu ôsmych dní sa uskutočnili 3 protesty- dva protesty proti Gorile a jeden proti ACTE. Samozrejme toto neboli prvé protesty na Slovensku, boli tu aj iné protesty napr. odborárov, lekárov atď., ktoré sa počtom zúčastnených vyrovnali, ba ešte prevýšili tento protest. Ale v niečom to bolo iné. Pri pódiu na proteste proti Gorile totiž nestáli len doktori, učitelia, kamiónisti, študenti atď. Stáli sme tam všetci  za seba, ale zároveň aj za jedno, za ZMENU.

 

Na pódiu sa vystriedalo viacero rečníkov z ľudu a medzi nimi aj novinár Tom Nicholson, ktorý ma svojím prejavom v trošku lámanej slovenčine oslovil viac, ako prejav iných, ktorí majú slovenčinu ako materinský jazyk. Ale každá z týchto rečí mala svoj charakter a náboj. Obsahovali síce niektoré priania a slová, ktoré boli možno trošku idealistické a zjednodušené, ale aj v 89-tom sme si sľúbili lásku a minimálne 90.roky, tak určite nevyzerali. No rok 1989 nám priniesol zmenu. To či to bola zmena k lepšiemu, alebo k horšiemu, nech si posúdi každý sám, ale bola to nevyhnutná zmena, ktorú by sme podstúpili skôr či neskôr. Zmena obsahuje aj nevyspytateľné prvky, ktoré sa nedajú úplne predvídať, no treba s nimi rátať. Ale ak sa raz rozhodneme, nesmie nás to odradiť. Nepredpokladám, že všetky prednesené body sú najideálnejšie a splnia sa, ale to čo sa tu deje ma svoj význam.

Každý deň čítam rôzne úvahy a informácie, napr. že s kým sú prepojení organizátori protestu a ako sme oklamaní. Neviem síce ako ostatní, čo boli na tomto proteste, ale ja som tam neprišiel kvôli organizátorom, ale kvôli sebe, svojmu presvedčeniu a kvôli vízii zmeny. Im som vďačný za to, že to dokázali zorganizovať a zobrali na seba takú veľkú zodpovednosť. Ale nie som tam kvôli nim, nepredstavujem si ich ako volebných kandidátov v novej strane, aspoň zatiaľ určite nie. Nepoznám ich osobne a v dnešnej dobe je ťažké niekomu veriť.  My ľudia, či už si to priznáme, alebo nie sa zvykneme správať ako stádo ovečiek. No medzi nami sú vždy aj nejakí pastieri a je len na nás za kým pôjdeme. Organizátorov tohto protestu by som neprirovnal ani k týmto pastierom, oni sú však tí, ktorí otvorili tú bránu v ohrade a my sme z nej konečne po vyše 20 rokoch spoločne vyšli. Neviem síce, ako sa to vyvinie  mimo tej ohrady, ale viem  jedno, že keby sme v nej ostali, tak prídeme o všetku vlnu a pokapeme.

Toto je však len začiatok, ak chceme niečo dosiahnuť, tak nesmieme poľaviť a uspokojiť sa s jedným, alebo dvoma protestmi. Zatiaľ sme len ukázali, že v jednote je sila, ale úspech je vo vytrvalosti. Som človek, ktorý vie popolemizovať o problémoch a dianí aj v teple pri pivku, ale ak je  možnosť a cítim potrebu, tak viem byť aj tam kde je to potrebné. Preto považujem za rozhodne správne rozhodnutie, že som 4 hodiny mrzol na II. proteste Gorily a teší ma, že som tam rozhodne nemrzol sám. Buď vymrznete pár krát na námestí, alebo vás bude aj na ďalej mraziť z toho, čo sa tu deje a nie len tu. Na záver by som použil skutočne hodnotné slová novinára Toma Nicholsona, ktoré predniesol z pódia práve na proteste Gorila II.:

"Všetci cítime hnev nad tým, čo čítame v Gorile. Hnev, šok, znechutenie, nechce sa nám tomu veriť. Ale hnev, ktorý cítime, nie je produktom nenávisti, je to produkt lásky. Lásky, ktorú všetci cítime k tejto krajine. To je hlavný dôvod prečo sme tu. Láska, nie nenávisť."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?